Naši sprostredkovatelia ( Zdravotné poisťovne) obslužný personál štátu (ministerstvo, inštitúcie, neziskový sektor) prezentujú v týchto brožúrach[1] ako hlavnú príčinu korupcie najmä zlyhávanie trhu a neefektívny spôsob prerozdeľovania. To súhlasím. Avšak viete si prakticky predstaviť, ako je uvedené v príručkách s odvolaním sa na Zákon, aby sme odlíšili dar od úplatku, tým že existuje taký darca , ktorý za to nič neočakáva? Myslím, že taký nie je. Dokonca to považujem za nedôstojné, nesystémové a nespravodlivé voči nám, ktorý platíme Zdravotné poistenie a voči lekárom. Takže načo sú nám potom tie jalové diskusie o daroch a úplatkoch a prečo „experti“ nezmenia svoj produkt - nespravodlivý systém financovania ?
Aby sme pochopili, naši „ochrancovia fondu“ postavili medzi poistenca (platiteľa, pacienta) a poskytovateľa ( nemocnica, ambulancia ) hrádzu bez vody a peňazí, ktorá sa postupne mení na priepasť. A teraz nevedia ako to skryť, aby sme nič nezbadali. Ale vrátim sa k teoretickým termínom vládnych príručiek. Dokážu súčasní legislatívci predísť zrúteniu formálnych a neformálnych pravidiel medzi platiteľom a poskytovateľom, ktoré vytvorili? Obávam sa, že nie. V tom systéme medzi platením a poskytovaním zdravotnej starostlivosti je poriadna pasca, do ktorej sa čochvíľa všetci pochytáme.
Jadro produktu– teda kvalitnú zdravotnú starostlivosť- si len myslíme, že platíme. V skutočnosti platíme produkt „povinné zdravotné poistenie“ . Teda platíme obal produktu - nie však produkt samotný. Ustálila sa taká prax a pravidlá , že poisťovne rozdeľujú fond podľa toho, koľko zostane po zaplatení „výdavkov na správu a zisk“. Poskytovatelia dostávajú platbu až po úhrade hromady vedľajších, zbytočných „inštitucionálnych výdavkov a činností“. Bez ohľadu na výkon a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Obal je drahší ako produkt. A na tomto princípe Zdravotné poisťovne prehlasujú , že zdravotná starostlivosť je bezplatná a platená v plnom rozsahu. To však nie je pravda.
Lekári z toho balíka čo zostane, dostávajú „nejaký paušál“. To by v prípade kapitácie pre lekárov prvého kontaktu bolo možno v poriadku. Kauzálny problém však vidieť s vyplácaním paušálu u odštátnených špecialistov. Tam sa už vôbec nedá hovoriť, že dostávajú peniaze na zdravotnú starostlivosť. Dostávajú od poisťovne len nejakú platbu na úhradu čiastočných výdavkov vo výške, ktorá ako-tak stačí na prežitie. Totiž za najnáročnejšie konziliárne vyšetrenie, kde sa rozhoduje už medzi životom a smrťou a nemôže trvať kratšie ako 20 minút, dostane lekár špecialista niečo cez 6 EUR. To taký holič dostane 6 EUR za strihanie mašinkou v trvaní 10 minút a pritom môže počítať aj so sprepitným a bez rizika. Poisťovne teda oceňujú najnáročnejší výkon lekára dvakrát nižšie ako najjednoduchší výkon holiča!!! A z toho lekár musí zaplatiť zdravotnú sestru, zdravotnícku techniku a prevádzkové výdavky. Ale to nie je všetko. Lekár špecialista je obmedzený aj finančným limitom- čo znamená, že jednoducho nad tento limit výkony nebude mať zaplatené, čo je okolo 10 % výkonov. Je to to isté akoby holič robil 2x lacnejšie a po určitom čase ho niekto nútil robiť zadarmo. O poradovníku špecialista môže len snívať nakoľko často rieši akútne stavy a čakacia doba pre objednaných je 2- 3 mesiace. V centre mesta má často aj 40 pacientov denne, čo je 2 krát viac ako štandard v EU. To však ešte nie je celý odpočet....
Teraz sa pozrime na to za čo platí poistenec. Platba ani výška poistného nemá priamy vplyv ani na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ani jeho individuálny prístup v starostlivosti o vlastné zdravie. Zdravotná starostlivosť je niekde až v druhom poradí. Výška poistného závisí od nepriamej premennej –od príjmu platiteľa. Je to to isté ako keby vodič auta, ktorý jazdí bez nehody platil viacej lebo priznal vyššie príjmy ako ten čo bezohľadne jazdí a rozbíja sebe aj druhým autá. Takto niekto úmyselne za podpory legislatívy poškodzuje poistencov aj poskytovateľov. Inak povedané poctivý platiteľ poistného po 30 rokoch príde o svoj príjem. Navyše ak po celý ten čas nebol chorí a nezaplatil poslednú splátku, nik neocení jeho doterajšiu starostlivosť o svoje zdravie ani nevyhodnotí jeho konto na zdravotnom poistení kde sú samé +++ a žiadne ---. De facto aj de jure, lekár mu smie poskytnúť podľa novely Zákona len „Prvú pomoc“. Môže aj kompletné vyšetrenie, ale len na vlastný účet. Ak zistí poisťovňa, že pacient je neplatič, nepreplatí lekárovi výkony. Povieme no a čo – smola!!! Lenže v krátkom čase môže prísť ktokoľvek z nás o zdravie aj o majetok.
V momente nesplatenej splátky samotný pacient ako aj jeho zdravotný záznam sa zmení na zdrap papiera , lebo de jure sa s pacientom lekár nemusí zaoberať;
Podľa platnej legislatívy individuálny účet pacienta posunú poisťovne exekútorom, ktorý pacienta zoderú z kože;
Ak by pacient zaplatil lekárovi, bolo by to v zmysle Zákona považované za trestný čin úplatku a kompletná dokumentácia sa posunie orgánom činným v trestnom konaní.
Ak sa to zdá niekomu trochu pritiahnuté za vlasy tak si treba uvedomiť, že poistenec do posledného okamihu nevie presne čo môže očakávať za peniaze, ktoré poskytol poisťovni a poskytovateľ do posledného okamihu nevie, či bude mať preplatené výkony za zdravotnú starostlivosť od poisťovne.
V boji proti korupcii nás síce tvorcovia príručiek ako občanov povzbudzujú, avšak končí to tým, že v rámci slobodného prístupu k informáciám nám odporúčajú špicľovať, snoriť, špehovať a nakoniec udávať. Ani tzv. slobodné médiá a ani investigatívni žurnalisti neprispievajú k eliminovaniu korupcie. Všeobecne pôsobia ako plané kvety jablone, nepoukazujú na hlavné hrozby a jediné čo dokážu zatiaľ vyvolávať je chaos a strach, ktoré sejú medzi poistencov a lekárov.
Posledné kauzy a najmä ich neadekvátne hodnotenie a reakcie „ strážcov pokladu demokracie“ poukazujú, že k zlyhaniu „trhu so zdravím“ sa blížime závratným tempom. Ak by nebol medzi poskytovateľom a platiteľom žiadny sprostredkovateľ- boli by takéto problémy? Myslím, že nie. Aj keď by sa možno vyzbieralo menej ako tie 2 miliardy, ale bolo by viac peňazí na zdravotnú starostlivosť. Súčasne by bolo menej na korupciu, ktorá by ani nemohla vzniknúť, lebo bič na platiteľov aj poskytovateľov by jednoducho nikto nepotreboval. Teda ak sa niekto odvoláva na § 131 ods. 3 Trestného zákona, že prijatie daru lekára od pacienta je úplatok, lebo naň nemá právny nárok, tak potom taký systém, kde si niekto vytvoril právny nárok, že berie lekárom aj poistencom viac ako je únosné a kde dokonca siaha na ich práva, majetky a zdravie , je potom „ KOREKTNÉ UPLÁCANIE“ v skratke KORUPCIA.
[1] Korupcia na Slovensku v médiách, Protikorupčný manuál, Prevencia korupcie, Národný program boja proti korupcii
